Stratené mesto kniežaťa Biateka (video)

Dnes budeme hovoriť o pokladoch, lebo je to dobrodružné, zaují­mavé, ale aj poučné. 

Pred takmer sto rokmi stavali na dnešnom Námestí Slovenského národného povstania novú budovy Tatra banky. (Dnes je v nej ministerstvo kultúry). Základy sa kopali veľmi hlboko a vtedy sa v zemi začali objavovať popol, kosti, črepy, bronzový krúžok, pokrivené kovanie, akési držadlo a ďalšie staré haraburdy, ako si mysleli robotníci. A mysleli si to až do chvíle, kým v hline nezbadali stovky malých začernetých mincí, do ktorých stačilo urobiť ryhu –a v škrabanci sa zablyšťalo striebro. 

Strieborný biatec s nádherným koníkom.

Mince vraj boli porozhadzované po zemi, možno však boli ulo­žené v nejakej nádobe, ktorá sa stratila, pretože len o niekoľko rokov neskôr sa našli stovky veľkých strieborných mincí na dnešnom Námestí slobody plytko pod zemou v keramickom džbáne. A tak to bolo aj na Žilinskej ulici – aj tu sa našli stovky strieborných mincí v hlinenom hrnci. 

Objaviť v Bratislave poklad je určite vzrušujúce, ale nie celkom výnimočné, lebo aj v dávnejšej minulosti sa našli poklady pod hradným vrchom, na Hrade, na Michalskej, Jesenského a Záhradníckej ulici, na Kolibe, v Petržalke, vo Vajnoroch, na Devíne, v Devínskej Novej Vsi. Našli sa aj v neďalekom Rakúsku a určite aj na ďalších miestach, na ktoré sa už zabudlo, a tak len odhadom možno určiť, že v Bratislave a na okolí sa našlo okolo dvetisíc mincí – a všetky vyrazili Kelti. 

Kelti boli veľký staroveký národ. Pred dvetisíc rokmi na území dnešnej Bratislavy postavili mesto, kde žili azda tisícky ľudí pod ochranou mohutných hradieb, valov a hlbokých priekop. Bývali v ňom remeselníci, obchodníci, roľníci, ale aj vojaci, ktorí sa starali o bezpečnosť obyvateľov. 

Na hradnom vrchu žil vládca, kráľ alebo knieža, mocný, bohatý muž – lebo pod zemou v troskách jeho paláca objavili archeológovia ukryté mince vyrobené z rýdzeho zlata. 

Možno poznáme aj jeho meno. Na keltských minciach sú nápisy vyhotovené krasopisne veľkými písmenami, každý si môže pre­čítať, čo sa na nich píše. 

Počúvajme, ako to znie tajomne, romanticky, cudzokrajne: NONNOS, DEVIL, BUSU, BUSSUMARUS, IANTAMARUS, COBROVOMARUS, COISA, AINORIX, FARIARIX, EVOIURIX, TITTO, COUNOS, COVIOMARUS, MACCIUS. A najčastejšie: BIATEC. 

Keltské nášivky objavené na pôde bratislavského oppida.

Nevieme, čo tie záhadné slová znamenajú. Azda sú to mená vý­znamných ľudí a BIATEC bol ich kráľom. Naznačuje to druhá strana mince, kde je nezriedka vyrazený jazdec na koni. Vládol nad mestom, ktoré sa už dávno rozpadlo, stratilo, zhorelo, zmizlo, zostali z neho len trosky. Lebo poklady sú vždy svedectvom o skaze, o nešťastí, svedectvom o človeku, ktorý ukryl svoj majetok a už sa poň nikdy nevrátil. 

Nemohol sa vrátiť… Možno zahynul, možno ho odvliekli do otroctva, možno… Ktovie, čo sa stalo. 

A ešte jedno je dôležité. Nápisy na bratislavských minciach sú najstarším zachovaným písmom z územia dnešného Slovenska. A je úžasné, ak môžeme povedať, že od čias starých Keltov a ich vládcu BIATECA sa u nás používa písmo, že už dvetisíc rokov je Slovensko kultúrnou krajinou.

SaveSave