Dnes budeme hovoriť o pokladoch, lebo je to dobrodružné, zaujímavé, ale aj poučné.
Pred takmer sto rokmi stavali na dnešnom Námestí Slovenského národného povstania novú budovy Tatra banky. (Dnes je v nej ministerstvo kultúry). Základy sa kopali veľmi hlboko a vtedy sa v zemi začali objavovať popol, kosti, črepy, bronzový krúžok, pokrivené kovanie, akési držadlo a ďalšie staré haraburdy, ako si mysleli robotníci. A mysleli si to až do chvíle, kým v hline nezbadali stovky malých začernetých mincí, do ktorých stačilo urobiť ryhu –a v škrabanci sa zablyšťalo striebro.

Strieborný biatec s nádherným koníkom.
Mince vraj boli porozhadzované po zemi, možno však boli uložené v nejakej nádobe, ktorá sa stratila, pretože len o niekoľko rokov neskôr sa našli stovky veľkých strieborných mincí na dnešnom Námestí slobody plytko pod zemou v keramickom džbáne. A tak to bolo aj na Žilinskej ulici – aj tu sa našli stovky strieborných mincí v hlinenom hrnci.
Objaviť v Bratislave poklad je určite vzrušujúce, ale nie celkom výnimočné, lebo aj v dávnejšej minulosti sa našli poklady pod hradným vrchom, na Hrade, na Michalskej, Jesenského a Záhradníckej ulici, na Kolibe, v Petržalke, vo Vajnoroch, na Devíne, v Devínskej Novej Vsi. Našli sa aj v neďalekom Rakúsku a určite aj na ďalších miestach, na ktoré sa už zabudlo, a tak len odhadom možno určiť, že v Bratislave a na okolí sa našlo okolo dvetisíc mincí – a všetky vyrazili Kelti.
Kelti boli veľký staroveký národ. Pred dvetisíc rokmi na území dnešnej Bratislavy postavili mesto, kde žili azda tisícky ľudí pod ochranou mohutných hradieb, valov a hlbokých priekop. Bývali v ňom remeselníci, obchodníci, roľníci, ale aj vojaci, ktorí sa starali o bezpečnosť obyvateľov.
Na hradnom vrchu žil vládca, kráľ alebo knieža, mocný, bohatý muž – lebo pod zemou v troskách jeho paláca objavili archeológovia ukryté mince vyrobené z rýdzeho zlata.
Možno poznáme aj jeho meno. Na keltských minciach sú nápisy vyhotovené krasopisne veľkými písmenami, každý si môže prečítať, čo sa na nich píše.
Počúvajme, ako to znie tajomne, romanticky, cudzokrajne: NONNOS, DEVIL, BUSU, BUSSUMARUS, IANTAMARUS, COBROVOMARUS, COISA, AINORIX, FARIARIX, EVOIURIX, TITTO, COUNOS, COVIOMARUS, MACCIUS. A najčastejšie: BIATEC.
Nevieme, čo tie záhadné slová znamenajú. Azda sú to mená významných ľudí a BIATEC bol ich kráľom. Naznačuje to druhá strana mince, kde je nezriedka vyrazený jazdec na koni. Vládol nad mestom, ktoré sa už dávno rozpadlo, stratilo, zhorelo, zmizlo, zostali z neho len trosky. Lebo poklady sú vždy svedectvom o skaze, o nešťastí, svedectvom o človeku, ktorý ukryl svoj majetok a už sa poň nikdy nevrátil.
Nemohol sa vrátiť… Možno zahynul, možno ho odvliekli do otroctva, možno… Ktovie, čo sa stalo.
A ešte jedno je dôležité. Nápisy na bratislavských minciach sú najstarším zachovaným písmom z územia dnešného Slovenska. A je úžasné, ak môžeme povedať, že od čias starých Keltov a ich vládcu BIATECA sa u nás používa písmo, že už dvetisíc rokov je Slovensko kultúrnou krajinou.