Hroby mužov s dlhou bradou

Keltský a rímsky starovek, o ktorom rozprávali predchádzajúce príbehy, zakončilo dramatické obdobie. Hovorí sa mu sťahovanie národov, lebo zo vzdialených krajín vtedy vtrhli do Európy lúpežné národy, ktoré ničili, plienili, rabovali a zabíjali. Možno všetci neboli zlí, ale museli sa hýbať dopredu pod tlakom iných, ktorí sa im tlačili do chrbta.

Trvalo to stáročia, lebo tie národy sa stále nehýbali, na priaznivých miestach sa zastavili a žili tam dlhšie.

Bronzové kovanie opasku na konci s hlavami grifov.

Pred niekoľkými rokmi sa rozhodlo, že na okraji Rusoviec sa budú stavať rodinné domy. Aby sa nestalo to, čo na Bergli, vopred sem prišli archeológovia. Zistili, že na budúcom stavenisku je veľké pohrebisko z čias sťahovania národov. Hroby skrývali vzácne poklady, drahé dary zosnulým, a preto sa do nich už v tých časoch prekopávali zlodeji a odnášali všetko, čo malo cenu. Nezriedka telo vyhodili a prekutrali celý hrob. V niektorých hroboch ležali nepoškodené kostry, zlodeji teda prišli krátko po pohrebe, keď telo ešte držalo pokope. Jeden hrob bol prázdny, v inom ležali tri lebky, čo dokazuje, že zlodeji prekopali viacero hrobov odrazu. Ale zlodeji boli cudzí ľudia, nie domáci, neboli svedkami pohrebov, a tak nevedeli, kde presne hľadať. Archeológovia objavili dvojhroby, hroby, do ktorých uložili dvoch ľudí, a tie zrejme zlodejov prekvapili. Okradli totiž len jedného, druhého nechali na pokoji, nevedeli o ňom.

Nádherné šperky, ktoré ušli pozornosti zlodejov.

Aj vo vykradnutých hroboch zostalo veľké bohatstvo: zlaté spony, kovania, náušnice, perly, závesky, pracky, spony z opaskov, nášivky, prstene, náramky, rímske mince, zbrane, nože, hroty kopijí, sekera, ocieľky a kresadlá, kostené hrebene, kostené obloženie luku, vaječné škrupiny a morské lastúry.

V jednom z hrobov bola aj morská lastúra.

Je zaujímavé, že mŕtvych asi pochovávali v truhlách, ako svedčia klince, ktoré sa našli vo viacerých hroboch.

Vieme, ako sa tí ľudia volali. Boli to Longobardi (alebo aj Langobardi – z nemeckého dlhá brada), ktorí do Rusoviec prišli zo severu, až z Dánska a zo Švédska. Ako svedčí  rusovské pohrebisko, žili u nás veľmi dlho, no potom sa pohli a odišli do Talianska. Tam sa zachovali nielen v archeologických pamiatkach, ale aj v zemepise, lebo región na severe Talianska – Lombardia – dostal meno na ich pamiatku.

Longobardskú sponu z Rusoviec zdobí erotický motív.

Pred prvým príbehom som povedal, že rozprávanie o pokladoch je vždy dobrodružné, zaujímavé, ale aj poučné. Ako ukazuje príklad Longobardov z Rusoviec, poučné nielen pre históriu, ale aj pre zemepis, veď rozprávaním o sťahovaní národov sme prešli Európu zo severu až k juhu. Vidíme, že Slovensko sa už v pradávnych časoch stalo súčasťou svetových dejín.

Dejiny Bratislavy sú spracované v nasledujúcich knihách:

Nechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.