TATOVE ODKRYTÉ DEJINY venované Kubovi (biografia Pavla Dvořáka)

10.60 vrátane DPH

„Tatove odkryté dejiny Venované Kubovi “ – sú intímnou životopisnou knihou Pavla Dvořáka, ktorú napísala jeho dcéra Barbora. Spomienky na otcove detstvo, príchod na Slovensko, rodinný aj pracovný život sú rámcované rodinnou tragédiou. Knižka totiž vznikala v čase, keď nevyliečiteľne ochorel jeho syn Jakub. Otec troch malých detí a  najbližší spolupracovník, ktorý stál za grafickým dizajnom všetkých kníh vydavateľstva RAK. Knižka je preto zároveň aj denníkom, zachytávajúcim najťažšie chvíle, ktoré rodina prežívala…

Na sklade

Katalógové číslo: 130 Kategórie: , Značky: ,
 

Popis

Vždy, keď som niekde s mojím tatom, jedno, či ideme po Bratislave, či sme na výlete, na lyžiarskom svahu (áno, aj po osemdesiatke je vášnivým lyžiarom), alebo keď pred cintorínmi kupujeme na Dušičky sviečky (je to náš každoročný rituál, bohužiaľ, z roka na rok sviečok pribúda), som svedkom toho, ako sa k nemu ľudia hlásia: „Pán Dvořák, čítali sme vaše knihy, videli vaše filmy, boli sme na vašej besede…“ Až ma udivuje, koľko Slovákov sa zaujíma o históriu.

 Často sa opakuje otázka, ako to, že slovenské dejiny popularizuje Čech? 

Kde sa tu vlastne ten Pavel Dvořák vzal? Táto knižka je odpoveďou – sú to odkryté dejiny tatovho života.

Začali sa dobrodružne.

Dvořákovská rodina žila pred druhou svetovou vojnou v Tepliciach Šanov v Sudetoch a spočiatku to bolo takmer pokojný vyrovnaný život bez väčších drám. No potom sa dejiny zbláznili. Veľmoci sa v Mníchove dohodli, že české Sudety dostane Nemecko. Do pokojného života meštianskej rodiny vstúpilo peklo. Nemci poľovali na Čechov, boli aj obete na životoch, hitlerovský nacionalizmus vybuchol do obrovských rozmerov. Sudetská pomstychtivosť bola naozaj strašná, takže celá Dvořákovská rodina jedného dňa nasadla do auta a ušla do Prahy k dědečkovi. Rodinná skazka hovorí, že auto, ktoré rodinu viezlo, išlo stovkou, čo v tých časoch bolo niečo nevídané. Deti s mamou zostali v Prahe a otec sa vrátil do Sudet, aby priviezol rodinný majetok. Detstvo a mládenectvo prežil vo Viedni a teraz mu vynikajúca nemčina pomohla – presťahoval všetko, čo zostalo v byte, skôr než to Sudeťáci spľundrovali. 

Keďže odchod zo Sudet nebol plánovaný, Škodovka musela nájsť otcovi nové zamestnanie. Otec bol veľký odborník, pred druhou svetovou vojnou pracoval aj na stavbe lanovky na Lomnický štít, mal na starosti zásobovanie stavby elektroinštalačným materiálom. Jeho prvé pracovné miesto na Slovensku bolo v Košiciach. Keď Košice obsadil Horthy, otca preložili do Prešova a odtiaľ do Bratislavy. Keď sme prišli za ním, boli z Československa dva štáty: Slovenský štát a Protektorát Čechy a Morava. Starší syn bol prvák, mal za sebou prvé mesiace školy v Čechách, a v Bratislave sa mu v triede občas posmievali. Keď napríklad pani učiteľka povedala bodka, namaľoval topánku, teda botku. Jeho predsa v škole učili, že za vetou je tečka.

Tak sa začala slovenská časť života Dvořákovcov. Autorka ho sleduje od čias starých rodičov až do súčasnosti, ktorá je

Venovaná Kubovi…

Tam sa kniha končí, keď ešte predtým porozpráva neveselý príbeh veľkého umelca, ktorý dal knihám z Vydavateľstva RAK pevnú formu. Na desaťročia sa zapísala do historických kníh, ktoré vytvárajú základ edičnej podoby vydavateľských zväzkov. 

A uvádza ich pôvabný ráčik, dnes už na knižnom trhu všeobecne známy.