„Kráľ Ľudovít sa v auguste vypravil s veľkým vojskom za Dunaj, obľahol Rastislava v akomsi hrade, ktorý sa v reči onoho národa volá Dovina, to je Dievča,“ píše sa v starobylej franskej kronike.
Kráľ Ľudovít bol kráľom Frankov, Rastislav vládca Veľkej Moravy, ktorý sa navždy zapísal do dejín pozvaním Konštantína a Metoda, aby našich predkov učili kresťanskej viere v domácom slovanskom jazyku.
Veľkú Moravu vytvorili predkovia dnešných Slovákov, Moravanov a Čechov. Bola v područí Frankov, ale usilovala sa o nezávislosť.
Do Veľkej Moravy patrila aj Bratislava, no nielen patrila, bola jedným z najvýznamnejších centier. Dvoch centier. Jedno veľkomoravské hradisko stálo na Bratislavskom hrade, druhé na Devíne. Devínske hradisko chránilo Veľkú Moravu pred útokmi spoza Dunaja. Kto nedobyl Devín, nemohol postupovať ďalej. Nedokázal to ani spomenutý kráľ Ľudovít.
Potom sa však stala nemilá vec. Rastislavov synovec Svätopluk sa poddal Frankom. Rastislava to veľmi rozhnevalo a rozhodol, že počas hostiny, ktorú usporiadal na svojom hrade, dá Svätopluka zavraždiť. Lenže Svätopluk sa to dozvedel, vstal od hostiteľovho stola a predstieral, že ide na lov so sokolmi, no namiesto toho ušiel. Keď Rastislav videl, čo sa stalo, začal Svätopluka prenasledovať. Sám sa však chytil do pasce – synovec ho zajal a spútaného odovzdal Frankom, ktorí ho za trest oslepili.
Lenže na Veľkej Morave vypuklo povstanie . Frankovia poslali proti povstalcom silné vojsko na čele so Svätoplukom. A ten Frankov oklamal. Keď budovali tábor, vošiel do Rastislavovho hradu a potom s veľkým vojskom napadol nič netušiacich Bavorov, mnohých zajal a takmer všetkých ostatných pobil.
Bolo to veľké víťazstvo. A prišli aj ďalšie víťazstvá. Svätopluk vybudoval veľkú ríšu, ktorá odolávala všetkým útokom, ba nezriedka zaútočila aj na územie Frankov. Pokiaľ Svätopluk žil, veľkomoravské vojsko víťazilo. Bol taký mocný, že mu hovorili „kráľ“, a tak to bolo až do jeho smrti, keď sa po niekoľkých rokoch Veľká Morava rozpadla.