Kronika Eberharda Windeckeho

Eberhard Windecke sa narodil v kupeckej rodine v Mainzi okolo roku 1380. Aj on začal svoju kariéru ako kupec a to si vyžadovalo cesty po Európe. Windecke prežil niekoľko rokov v Erfurte, Prahe, Paríži, či Berlíne. V roku 1415 sa stretol v Nemecku s uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským. A to zmenilo jeho život. Najskôr sprevádzal svojho nového pána na cestách po západnej Európe, neskôr s ním odišiel do Uhorského kráľovstva. Ukázal sa nielen ako schopný kupec, ale aj človek s literárnym nadaním a so záujmom o dianie okolo seba. Svoje zážitky a postrehy, ale aj klebety a správy, ku ktorým mal ako kráľov dvoran prístup, spojil do pozoruhodného diela, ktoré dnešnému čitateľovi ponúka autentický pohľad na život na kráľovskom dvore v prvej tretine 15. storočia.

Windeckeho dielo ponúka bohatý zdroj informácií k životu spoločenských elít, ku každodennosti, mobilite, spôsobu myslenia, kultúre a hodnotám stredovekých ľudí a to cez optiku “Európana”, ktorý precestoval mnohé krajiny a napokon na veľa rokov zakotvil v Uhorskom kráľovstve.

„Dobový dokument, to je čosi ako cesta sci-fi raketou do minulosti. Otvoríte dvere (knihu) a ste napríklad v 14. storočí. Či to nie je dobrodružstvo?“ napísal Pavel Dvořák, zakladateľ Vydavateľstva RAK, niekedy v roku 1995, keď vyšla v jeho vydavateľstve prvá kniha z edície stredovekých kroník. Bola to kniha Kroniky stredovekého Slovenska Júliusa Sopka a stretla sa s obrovským úspechom. Odvtedy sa vydávanie stredovekých prameňov stalo dôležitou časťou edičných plánov „Raka“. Autentické stredoveké kroniky či legendy prinášali nový, na Slovensku takmer neznámy pohľad do histórie. Ďalšou pramennou edíciou boli v roku 1997 Legendy stredovekého Slovenska a v roku 2000 Anonymova kronika od Vincenta Múcsku. Posledná z nich priniesla Vydavateľstvu Rak významné ocenenie – získalo za ňu v roku 2002 cenu UNESCO v kolekcii najkrajších kníh sveta. Nasledovala Dubnická kronika (2004) a výber z prameňov k mongolskému vpádu s názvom Tatársky vpád (2008). V krátkom časovom slede vyšli v „Rakovi“ aj dve nemecké kroniky z 15. storočia: Spomienky Heleny Kottannerovej (2008) a Kostnická kronika Ulricha Richentala (2009). Vydávanie prekladov stredovekých prameňov je vydavateľsky nesmierne náročná a finančne nákladná záležitosť. Navyše, na Slovensku nie je dnes dostatok prekladateľov, ktorí by si poradili s náročnými textmi písanými v stredovekej nemčine alebo latinčine. A tak sa vydávanie stredovekých kroník vo Vydavateľstve RAK na dlhý čas prerušilo. Po pätnástich rokoch sa k nim vydavateľstvo vracia kronikou Eberharda Windeckeho, mohučského mešťana a obchodníka, ktorý pôsobil na dvore kráľa Žigmunda Luxemburského a štyri roky žil dokonca v Bratislave.

Dobovú kroniku preložila, rovnako ako iné stredoveké nemecké kroniky, ktoré vyšli vo Vydavateľstve RAK, docentka Mária Papsonová. Odbornú edíciu textu a komentáre ku kronike spracovali historici PhDr. Daniela Dvořáková, DrSc. Phdr. Peter Elbel, Ph.D. z Masarykovej univerzity v Brne.

Edícia

Ukážka

Podrobnosti

Názov knihy: Kronika Eberharda Windeckeho
Podnázov: Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda
Autori: © PhDr. Daniela Dvořáková, DrSc., © Mgr. Petr Elbel, Ph. D., © PD Dr. phil. habil. Mária Papsonová
Design a obálka: Pergamen
Zodpovedná redaktorka: Nataša Holinová
Grafická úprava a sadzba: Miroslava Magulová
Tlač: TBB
Rozmer: 170x240mm
Počet strán: 296
Farebnosť: Farebná
Väzba: Tvrdá
Dátum vydania: Jún 2023
ISBN
Tlačená kniha: 978-80-85501-91-9

Obsah

1. Prečo práve Eberhard Windecke?
2. Edičné zásady pri komentovaní a redakcii Windeckeho kroniky
3. Eberhard Windecke a jeho Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda
4. Eberhard Windecke a Bratislava
5. Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda (text kroniky)
6. Poznámky
7. Literatúra a edície prameňov