Ferdinand I. Habsburský
Ferdinand I. Sa počas života hrdil titulom český a rímsky kráľ, v roku 1527 bol v Stoličnom Belehrade korunovaný aj za uhorského kráľa. Jeho nástup na uhorský trón aj prvé roky vládnutia boli poznačené dramatickými zápasmi o korunu a náklonnosť šľachty, ktoré viedol so sedmohradským vojvodom Jánom Zápoľským. Ferdinandove takmer štyridsaťročné vládnutie ohrozovali aj výboje Turkov, ktoré pod vedením sultána Sulejmana dva krát dotiahli až pred Viedeň. Jeho nástupníctvo bolo výsledkom strategických sobášnych zväzkov. Tie Ferdinand využíval aj pri svojich 15 deťoch, ktoré splodil so svojou milovanou manželkou ešte pred jej smrťou len v tridsiatich dvoch rokoch. Ferdinand I. bol vzdelaný a rozhľadený, údajne vstával každý deň o piatej ráno a celý deň pracoval. Aj vďaka tomu položil základy rakúskej vetvy Habsburgovcov, ktorá v Uhorsku vládla až do začiatku 20. storočia. Ferdinand I. sa zaslúžil aj o rozvoj Bratislavy ako korunovačného mesta, keď tam nechal korunovať svojho syna Maximiliána I.
