Hľadanie stratených svetov – filmový seriál Pavla Dvořáka

5.5050.00 vrátane DPH

Pavel Dvořák tentokrát už bez svojej povestnej hnedej koženej bundy (možno sa už vekom rozpadla) opäť odhaľuje skryté zákutia slovenskej histórie. A opäť to robí dobre.” – komentár uživateľa ČSFD.

50.00 vrátane DPH

Na sklade

5.50 vrátane DPH

Na sklade

5.50 vrátane DPH

Na sklade

5.50 vrátane DPH

Na sklade

5.50 vrátane DPH

Na sklade

5.50 vrátane DPH

Na sklade

5.50 vrátane DPH

Na sklade

5.50 vrátane DPH

Na sklade

5.50 vrátane DPH

Na sklade

5.50 vrátane DPH

Na sklade

5.50 vrátane DPH

Na sklade

  • DPH na knihy 10%
  • DPH na fotografie a dopravu 20%
Kategórie: Značky: ,
 

Popis

Film rozpráva o bitke, ktorá sa 15. júna 1312 odohrala pri Rozhanovciach neďaleko Košíc a priniesla historické víťazstvo nového kráľa Karola Róberta nad vzbúrenými veľmožmi. Podľa svedectvo dobových kronikárov to bola taká ukrutná bitka, k akej nedošlo od čias Tatárov.

Rozprávanie o tom ako a prečo gróf Ján Pálfi premenil Bojnický hrad na rozprávkový zámok.

Delostrelecká guľa uložená v zbierkach múzea na Červenom kameni je svedectvom o hrdinstve uhorských husárov za sedemročnej vojny Márie Terézie proti Prusku.

Len málo ľudí vie, že v Bratislave prežila záver svojho života vdova po českom kráľovi Václavovi IV. Žofia, v Čechách prezývaná husitskou kráľovnou. Hľadanie jej strateného hrobu je osou filmového príbehu a lekciou o dejinách Bratislavy na začiatku 15. storočia.

Život a smrť palatína – Juraj Turzo a Alžbeta Coborová, Film je skrytou polemikou s Jakubiskovou predstavou o jednej z najväčších postáv slovenskej histórie raného novoveku, tak ako ju ponúkol vo filme Bathory.

Dramatická spomienka na hrdinstvo Heleny Kottannerovej, ktorá nedbajúc o vlastný život ukradla na kráľovskom hrade Višegrád, uhorskú korunu, previezla cez Dunaj a priniesla svojej panej, kráľovnej Alžbete do Komárna. Koruna jej ešte nenarodenému synovi Ladislavovi Pohrobkovi mala pomôcť k ceste na uhorský trón. Helena Kottannerová nadiktovala svoje spomienky, čím si vytvorila nehynúci pomník, no najmä ponúkla plastický obraz historických udalostí po smrti kráľa Žigmunda Luxemburského. Film sa odohráva za krutej zimy tak ako aj skutočné dobrodružstvo kráľovnej, jej malého syna a dvornej dámy Heleny Kottanerovej.

Dramatický život Juraja Otlíka, hrdinu protitureckých vojen, brigádneho generála Františka II. Rákociho, ktorý prežil dve stavovské povstania a ako jeden z mála aj Prešovský krvavý súd, nemilosrdného generála Caraffu. Film rozpráva o Otlíkovom hrdinstve a odhodlaní, ktoré sa prejavilo nielen v dramatických bojoch, ale aj v jeho neústupčivosti, keď odmietol prestúpiť na katolícku vieru a v čase tvrdej rekatolizácie dokázal vybudovať nový kostol v Horných Ozorovciach, ktorý slúži až do dnešných čias.

V lete 1526 sa Turci vydali na lúpež. Prešli cez Dunaj a takmer bez odporu tiahli pozdĺž Žitavy až do Topoľčianok a Oslian. Kade išli, tade plienili. Prestavovali obrovskú silu — asi štyritisíc ozbrojených mužov. A predsa našli svojho majstra. Veliteľ Nových Zámkov Adam Forgáč sa rozhodol, že im nastaví pascu. Na poli neďaleko Veľkých Vozokán dal vybudovať vozovú hradbu. Dňa 26. augusta 1652 asi o pol siedmej večer sa Turci dostali do delostreleckej paľby. Okolo desiatej zaútočili. Kresťanskí vojaci im vyrazili v ústrety. Strhol sa krutý boj. Turci mali drvivú prevahu, ale zvíťaziť sa im nepodarilo. Bitku prerušila nočná tma a Turci odtiahli do tábora. Skoro ráno znovu zaútočili. Lenže v neďalekom háji sa v noci ukrylo množstvo sedliakov z okolitých obcí. Nečakane napadli Turkov sekerami, cepmi, vidlami a kosami. Turci nevydržali a dali sa na útek. V bitke padlo tak veľa ľudí, že ich nestačili pochovať, ich telá iba zakryli tŕním, aby ich nerozvláčila divá zver.

Film rozpráva o strašných udalostiach, ktoré nasledovali po tragickej bitke na puste Muhi na brehoch rieky Slaná. Archeológom sa v Moldavskej jaskyni podarilo objaviť stopy po ľuďoch, ktorí sa v podzemí skryli pred Tatármi a vo večnej tme biedne zahynuli. Film poskytuje aj širší pohľad na tatárske pustošenie, ktoré prezentuje aj na osudoch obyvateľov Levoče a ich zázračnej záchrane na Skale útočiska na dnešnom Kláštorisku v Slovenskom raji.

Mamuty žili milióny rokov. Aj na Slovensku neuveriteľných sedemdesiattisíc rokov poslednej doby ľadovej. Boli ich tisícky, a predsa sa na ne zabudlo. Začali sa vynárať zo zabudnutia až po objavoch zamrznutých mamutích tiel na Sibíri. Vo večnom ľade zostalo svalstvo, srsť, kly, nezriedka aj obsah žalúdka. U nás také šťastie nemali, ale jestvujú stovky dôkazov o tom, že tu žili. Asi najslávnejší je mamut objavený v Beši pri Leviciach, nájdený pri kopaní pivnice pod krčmou. Andrej Kmeť objavenú kostru kúpil a v debnách previezol na svoju faru v Prenčove. „Kmeť ako jazdec nemá páru,“ napísal Kmeťov sused, farár Spuler, „lebo ten na mamutovi rajtoval.“ Mamut z Beše už dávno nie je jediný, našli sa nielen zuby, kosti a kly jeho druhov, ale aj pamiatky na ľudí, ktorí mamuty lovili.

Recenzie

Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.

Pridajte prvú recenziu pre “Hľadanie stratených svetov – filmový seriál Pavla Dvořáka”

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Možno by sa Vám páčilo…