Reakcie čitateľov na Nenapísanú knihu

Nevedeli sme ako bude kniha “Stopy dávnej minulosti 10 – Nenapísaná kniha” prijatá. Je veľmi iná, ako predchádzajúce knihy Pavla Dvořáka. Dúfali sme, že si kniha svojich čitateľov nájde, ale báli sme sa, že aj mnohých verných čitateľov kníh Pavla Dvořáka sklame.

Vaše reakcie nás však naozaj prekvapili. Negatívnu reakciu sme nedostali ani jednu, za to nádherných listov, správ a komentárov sme dostali neuveriteľné množstvo. Veľmi by sme sa Vám za to chceli poďakovať!

O niektoré z Vašich krásnych slov by sme sa chceli aj podeliť.


„Dnes som sa nemohla od knihy odpútať. Celý večer som čítala, už som v polovici.
Čím to je, že knihy, ktoré sú “prežité”  hovoria inak, ako keď je napr. príbeh vymyslený. A autor toho vymysleného príbehu (beletrie) môže byť aj nositeľ Nobelovej ceny. Proste ak to ide zo srdca, ide to k srdcu. Aspoň ja mám takú skúsenosť.“ 

Alžbeta S.

„Historička Daniela Dvořáková touto knihou završuje cyklus Stopy dávne minulosti, ktorý až po 9. diel písal jej manžel, známy spisovateľ a historik Pavel Dvořák. Cyklus však neukončila len obyčajným vydaním doteraz nepublikovaných manželových článkov zo slovenských dejín, nepokúsila sa jednoducho napodobniť jeho štýl rozprávania príbehov z dejín. Ako historička a archivárka poctivo študuje osobné pramene, súkromnú korešpondenciu, zápisky, manželove články, aby čitateľom, ktorí mali radi knihy tohto historika, ponúkla trochu iné dejiny, ako sú zvyknutí z jeho prác, dejiny ich vzťahu, ich lásky. Desiaty diel je teda jej osobnou spoveďou, plnou spomienok na manžela, na ich spoločný život, je snahou vyrovnať sa so stratou milovaného človeka. Pri počúvaní knihy som zrazu historika, ktorého rozprávaním v televíznych programov o slovenských dejinách som sa vždy nechávala strhnúť, mala možnosť vnímať inak, akosi osobnejšie, cez optiku jeho ženy, jej lásky a úcty, čo ma na mnohých miestach a najmä na záver hlboko dojalo. Z interpretov na mňa najviac zapôsobila Gabika Dzúriková. Je výborná a mimoriadne pôsobivo tlmočí emotívny obsah autorkinej výpovede.“

Eva

„Kniha je krásně napsaná, taktéž ilustrovaná. Je úžasné, že paní historička pokračovala ve stopách svého vynikajícího manžela, a tudíž se čtenáři nemusí bát, že by skončila éra tak vynikajících a zkušených historiků. Velice pěkně jsou tam popsaní rodinní příslušníci. Budeme se dál těšit na další knihy. 

Romana

Tá posledná kniha Stôp dávnej minulosti (ešte som ju len trochu prelistoval) je možno najdôležitejšia kniha celej série. Pretože nielenže nám čitateľom chronologicky približuje časový sled vydávania jednotlivých kníh série, ale ako v každom dobrom príbehu, pointa prichádza až nakoniec. Tá pointa je (ako iste každý čitateľ pochopí), že pán Dvořák mohol písať svoje knihy len vďaka vašej láske. Tým pádom sp Stopy dávnej minulosti vlastne historická love-story 🙂 Bohužiaľ, so smutným koncom, ale tak to býba so všetkým pekným a hodnotným v živote.

                                                                                   Marek B.

„Práve som dočítala knižku, čo mi trvalo len zopár hodín, lebo som sa do nej úplne ponorila a nedokázala som sa odtrhnúť. Je neuveriteľne krásne napísaná a toľkokrát ma dostali slová aj vety do nezastaviteľného plaču.“    

Žofia D.

Krásna kniha! 

Zuzana P.

„Kniha  je prekrásnym príbehom lásky, úcty, vzájomnej dôvery, vzájomnej inšpirácie a nekonečnej pracovitosti. Hneď v úvode ma zaliali slzy, slzy smútku a zároveň vďačnosti. 

V ďalších častiach som si vybavovala pána doktora, jeho krásny zvučný a melodický hlas, gestá a mimiku. Spojenie histórie, historických  príbehov a života je veľmi citlivé. Neuveriteľná  je symbolika príbehov a života, ktorý ste žili. Skrátka, bola som nadšená pri čítaní .   

Janka O.

„Kniha o histórii a láske. Vzťah histórii i pekný vzťah muža a ženy sa nevydarí len tak, treba sa mu venovať a treba ho upevňovať. Prečítajte si s láskou.“

Anna Šikulová

„Je to krásny príbeh o dvoch výnimočných ľuďoch, vrele odporúčam.“

Mária Ž.

„Veľmi dobrá knižka s pridaným ľudským rozmerom. Historka o preliezaní okna pre občerstvenie k pánovi Zamarovskému ma dostala :-D. A ešte pečená sliepka. A k tomu večnému prenášaniu kníh – po jednej prednáške mi pán Dvořák z ničoho nič začal ukladať do rúk knihy. Pochopil som, že debaty o histórii sa skončili a ide sa makať. Bol som z toho taký paf, že som ho poprosil o podpis do knižky Tatársky vpád (tá hanba…). Pán Dvořák zaváhal, že predsa nie je autor. Potom mávol rukou, povedal, že to nevadí, lebo je vydavateľ a podpísal mi ju.“

Branislav S.

„Večná škoda neskutočného historika, charizmatického rozprávača, ktorý dokázal doslova vtiahnuť čitateľa do svojho príbehu, ktorý tak nebol suchou históriou, ale každý čitateľ mal pocit osobnej účasti na opisovanej udalosti. Každý príbeh má však začiatok a koniec, preto patrí vďaka p. Dvořákovej za dopísanie životného diela manžela po ukončení jeho vlastného života.“

Andrej B. 

„Práve som dočítal Vašu knihu „Stopy dávnej minulosti 10“. Váhal som, či Vám napísať, ale momentálne emócie, ktoré ma naplnili po prečítaní asi najpútavejšej knihy z celej série, aj keď by sa to pánovi Dvořákovi asi nepáčilo, a možno aj áno, pretože je v nej toľko citu a vyznania,  že tú jeho myšlienku podať fakty čitateľovi formou príbehu posúva ešte o úroveň vyššie, keďže je tam kus histórie v príbehoch doplnený o príbehy zo súkromného života. Vďaka týmto pocitom som sa rozhodol  Vám napísať a vlastne aj preto, lebo viem, aké to je, keď Vám dá niekto pozitívnu recenziu. Na knihu som sa veľmi tešil, lebo som tušil,  že bude iná…    

A ona iná naozaj je. Mám takmer všetky Vaše a Pavlove knihy, jeho filmy, články, podcasty, atď…   Ale spät k Vašej knihe. Dnes ráno pred piatou som sa zobudil a vrhol sa opäť na rozčítanú „desiatku“.   Blížil som sa pomaly ku koncu knihy, keď som narazil na kapitolu „Zabudnuté sny“ o Pavlových problémoch s ľadvinovým kameňom, musím úprimne povedať, že som tam také niečo nečakal, smial som sa veľmi spontánne a od srdca  nahlas napriek tomu, že bolo skoro ráno.

Finále o láske a smrti je už zase iná šálka kávy, na jednej strane úžasné pozorovať, ako ste sa mali radi, prechádzali životom so všetkým, čo k tomu patrí aj nepatrí a to dalo podľa môjho názoru tej knihe to správne korenie, to čím sa odlišuje od iných a je zaujímavou a vzrušujúcou prechádzkou po aleji života (inak Tatove odkryté dejiny sú tiež super). Vaša „duchovná premena“  je v knihe nečakaná, ale nie je prekvapením, …normálnym spôsobom nie je možné sa s takým niečím vyrovnať, človek na to musí dozrieť, fyzicky, mentálne, duchovne… Kniha je nádherná a neviem si predstaviť lepšie zavŕšenie celej série ako práve rekapituláciou toho všetkého, čo stálo za celým týmto projektom – dalo to tomu tu pravú hodnotu (foto budmerického lesa z vtáčej perspektívy je úžasná…). 

Držím Vám palce, či už pri písaní Vašich krásnych a zaujímavých kníh, vedení unikátneho  vydavateľstva a želám Vám veľa tvorivých  síl, veľa zdravia Vám a celej Vašej rodine.    

Vladimír D.

„Čítam, čítam, nedá sa prestať, práve som dočítala časť o mojom rodnom meste – Komárno. Vždy som mala rada pána Dvořáka, jeho pútavé rozprávania… a teraz po prečítaní 10. dielu si určite zadovážim všetkých 9 dielov a určite aj iné jeho knihy a knihy pani Daniely. Ďakujeme.

Tak som práve dočítala. Na poviedke o obličkovom záchvate v Budapešti som sa nahlas rehotala, ešteže som bola v izbe sama. Ten štýl opisu… Posledná časť veľmi smutná, aj som si poplakala. Som si istá – chcem tých 9 dielov prečítať! To je plán v roku 2020. Ešte raz ďakujem.“

Iveta B.

„Chcem sa vyjadriť k 10.ke.  Je to krásna kniha, skôr milostný román, každý  čitateľ pochopí prečo asi.

Životné dielo spisovateľa prepisuje a dopisuje jeho manželka, veľmi ťažko sa vyjadruje k poslednej chvíli, čo dokáže pochopiť aj laik.  

Roky som sledoval prácu Dr. Dvořáka i manželky,  mam v knižnici všetky ich knihy skoro od počiatku ich dejín. Keď sme pred pár rokmi prehodili zopár nesúvislých slov v kúpeľoch Nimnica, pochopil som ducha muža, ktorý vie presne, čo chce. Aby obyčajní ľudia pochopili vlastné dejiny, obyčajného Slovenska, krásnej časti sveta, ktorá bojuje vďaka úžasným ľuďom o to, byť v dejinách sveta ešte známejšia, krajšia, objektívnejšia a x iných prívlastkov naša. Vďaka takým ľuďom, ako bol Pavel Dvořák.“

Miroslav S.

„Musím Vám ešte raz napísať. Vami stvorené Stopy 10 sú ohromné. Už sme ju celú dočítali aj s manželom a sme z nej unesení. Požičala som ju sestre aj mame.

Skláňam sa pred vašou otvorenosťou a umením podať to v takejto literárnej podobe. Ďakujem za možnosť nahliadnuť do vášho života a do toho ako ste spoločne s p. Dvořákom všetko prežívali. Žiadne Stopy sa som nečítala tak hltavo a neboli pre mňa také hlboké a inšpiratívne.“ 

 Zdenka Ch.

„Práve som dočítal Stopy 10. Som nesmierne rád, že ste našli v sebe silu a odvahu sa s nami podeliť o Vašu bolesť, isto si len málokto z nás vie predstaviť, čo cítite v srdci, či prežívate vo svojom vnútri. Pavel Dvořák, Váš manžel, bol v určitom smere pre mňa veľkým vzorom aj keď sme sa stretli iba zopárkrát v živote na besede či Libriáde. Spoločnú fotografiu, ktorú s ním mám, si veľmi považujem, nakoľko, ako som sa zmienil, bol mojím vzorom a cez svoje knihy aj učiteľom histórie, ktorú milujem a nachádzam v nej odpovede pre svoju existenciu, Mám v knižnici takmer všetky jeho knihy a rád sa k nim vraciam, ak niečo potrebujem vysvetliť či porozumieť. Svojich obľúbených autorov si často ako čitatelia radi idealizujeme ako nejakých bájnych hrdinov. Preto som nesmierne rád, ak som mohol aspoň takto nahliadnuť trochu do súkromia jeho i Vášho života a presvedčenie, že aj on ako človek z mäsa a kostí sa boril v živote s existenčnými problémami, s láskou či chorobami, ma ešte viac utvrdili, že sa oplatí v živote bojovať za svoje sny a nebáť sa prekážok na ceste k ich dosiahnutiu. Česť jeho pamiatke!“

Michal M.

„Od vydania knihy Stopy dávnej minulosti 1 som nezažil Vianoce, ktoré by neboli spestrené knižkou z Vydavateľstva RAK. Postupne som si zadovážil takmer všetko, čo ste s manželom pre slovenského čitateľa pripravili. Dostávam sa aj k starším knižkám môjho obľúbeného autora, Pavla Dvořáka…

S veľkou nádejou a radosťou som očakával posledný desiaty diel Stôp aj napriek tomu, že so sebou niesol pečať posledného dielu. Musím povedať, že bol skvelý. Veľmi pekne Vám ďakujem za jeho dopísanie. Sprostredkovali ste čitateľom prekrásne texty. 

Vy a Váš manžel ste zanechali prekrásne dielo. Som rád, že s ním postupne oboznamujem aj mojich žiakov. 

Prajem Vám veľa úspechov a tvorivých síl.“

Juraj V.

„Nádherná kniha zo života pána Historika. Pútavo napísaná, vrelo odporúčam!“

Zuzana J.

„Pani Daniela,…klaniam sa nielen pred vedomosťami Vašimi a Vášho manžela, ale po prečítaní poslednej knihy aj po tom, čo ste všetko prežili a hlavne, ako ste žili!!! Knihu som prečítala, „zhltla“ za 2 dni (Silvester a Nový rok).“

Milina B.

„Úžas! Kúpili sme aj s CD!!! Vďakaaaa! Skveleeee!!!!“

Katarína B.

„Stopy 10… ktoré som kúpil mojej svokre ako vianočný darček k tým predchádzajúcim.

Pravdivé  a bolestivé práve pre hlboký detail, strhlo ma  a vohnalo slzy do očí rozprávanie o Vašom živote s Pavlom.
Veľká vďaka za túto knihu, ktorá zároveň vypovedá o veľkej úlohe ženy po boku muža.“

Marian F.

„Chcem sa Vám veľmi pekne poďakovať za to že ste sa odhodlali vydať knihu 10 diel – Stopy dávnej minulosti, tak ako ste ju vydali. Pri jej čítaní z nej vyžarovala  láska, ktorá bola medzi Vami a Vaším manželom a zároveň  sú tam nádherné príbehy ktoré napísal Váš pán manžel. Ešte raz veľmi pekne ďakujem.“

Ivan D.

„S veľkým záujmom, ale i ženskou zvedavosťou som sa pustila do čítania. Nie som historik, nepohybujem sa ani v literárnej spoločnosti. Som len človek, ktorý  čo-to vie o Paľovej rodine. Hĺbka úprimnosti vyjadrenia autorkiných pocitov od začiatkov jej vzťahu s Paľom, vstup a prijatie do rodiny, manželstva, priebeh celého spoločného života je z môjho zorného uhla bravúrne popísaný. Nie každý človek sa dokáže tak priamo otvoriť „svetu“ a vyjadriť svoje vnútorné pocity. Nie každý z nás dokáže povedať resp. popísať aj negatívne situácie, ktoré každý v rodinnom živote zažíva a zažil. Vyše 30 rokov vydržali manželia byť spolu v dobrých i ťažších chvíľach a postupom času si človek už uchováva iba tie pekné momenty a zážitky. Veľmi milo ma zaujali pasáže, v ktorých autorka jemne a citlivo premosťovala ich život s historickými  poznatkami.“     

Božena T.

„Dočítala som Stopy dávnej minulosti 10 v priebehu dvoch dní, nevedela som sa od nej odtrhnúť. Som nadšená obsahom, formou a dojemným vyjadrením.“ 

Mária J.

„Sugestívny príbeh dvoch výnimočných ľudí vo vás nevdojak zanechá Stopy dávnej minulosti… Radosť čítať… Ďakujeme.“

Elena R.

„SDM 10 ma veľmi prekvapila. Nestáva sa mi to často, ale doslova som ju zhltla na 3razy.

A ostala som úplne paf…. 

Tak krásnu výpoveď o láske, spolužití, človeku, stratách a viere v Boha som už dávno nečítala.

Priznám sa bez mučenia, v poslednej 1/4 som si aj poriadne porevala. Neplakala som, ja som regulérne revala ako malé decko v škôlke pri okne, bublinky zo sopľa.

Nielenže je to super výpoveď o pánu Dvořákovi ako človeku, ale veľmi mi to posilnilo aj vieru v Boha. Plus je to výborná kniha aj o umieraní, žiali, prijatí a spomínaní.“

Mária K.

„Desiate Stopy sú iné, ako prvých deväť Stôp. Sú poznamenané tým, že ich už nepísal pán Dvořák. Je v nich niečo, čo mal pán Dvořák rozrobené, ale je v nich aj kus takmer intímnej spovede pani Dvořákovej.

Chcel by som vyjadriť hlbokú vďaku pani Dvořákovej, že desiatymi Stopami zavŕšila a uzavrela toto úžasné dielo. Hltal som každý diel a považujem Stopy dávnej minulosti za jednu z najúctyhodnejších učebníc našich dejín. Bola by nesmierna škoda, keby táto “dekalógia” zostala nedokončená.“ 

Vladimír V.

„Audiokniha Stopy dávnej minulosti 10 z cyklu Pavla Dvořáka Stopy dávnej minulosti je nádherná svojou intímnou výpoveďou Daniely Dvořákovej o rokoch spoločného života s manželom Pavlom Dvořákom. Spomienky z blízkej minulosti sú popretkávané príbehmi z dejín, prerozprávanými tak, ako sme z kníh Pavla Dvořáka zvyknutí. Úžasné počúvanie.“

Dušan

2 replies on “Reakcie čitateľov na Nenapísanú knihu

  • Miroslav Buchta

    Aj ja sa pridávam k tým, ktorí Vám vyjadrujú vďaku za krásnu knihu.Tiež som posielal email s výzvou na dokončení 10 dielu SDM. Mám všetkých 10 SDM, knihy o Bratislave aj so Zlatou knihou Bratislavy, ktorú mi s venovaním predával Pavel pod hradom Devín. Naposledy som si zakúpil aj Vaše knihy pani Daniela. Rytier, Barbora a Kôň. Všetky som hltavo čítal, ale Tatove odkryté dejiny a SDM10 som čítal za sebou a pomaly. Nechal sa vtiahnuť do deja životného príbehu Vašej rodiny a prežíval ho spolu Vami. Aj mne tiekli slzy pri opise tragických udalostí vo Vašej rodine(a to mám 60 r.), keď odišli chlapi, ktorí sa podieľali na tvorbe Stôp..Ešte raz Vám ďakujem pani Daniela a aj Pališkovi za zavŕšenie diela.

    Odpovedať
  • Peter Kotman

    Veľké ďakujem, ktoré som nestihol povedať osobne, pánovi Pavlovi Dvořákovi a Daniele Dvořákovej za všetko čo urobili pre obyčajných ľudí bez odborného vzdelania o histórii, svojim ľudským rozprávaním a prístupom. Pavel Dvořák bol jeden z najlepších propagátorov histórie slovenska. Dokázal prebudiť vztah k histórii a zamysleniu sa u neskutočného počtu ľudí. Ja sám som mal k nemu vzťah ako k môjmu “neexistujúcemu strýkovi”. Obľúbil som si ho už ako stredoškolák a teraz v staršom veku hltám jeho dokumentárne filmy a knihy. Doslova si ich vychutnávam a nechcem aby skončili. To dokáže v človeku prebudiť len dobrý človek ako bol pán Pavel Dvořák. Ľutujem že som mu nešiel podať ruku a poďakovať sa, keď som ho stretol/videl pred pár rokmi v ZOO Bojnice. Pani Dvořáková pokračujte v jeho a svojom diele lebo také na slovensku nie sú a vyzerá že dlh. ĎAKUJEM

    Odpovedať

Napísať odpoveď pre Miroslav BuchtaZrušiť odpoveď

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.