Prvá dáma Európy Barbora v čase Kostnického koncilu

Prvá dáma Európy Barbora v čase Kostnického koncilu Čierna kráľovná Barbora Celjská

Hoci sa na Barboru Celjskú od korunovácie za nemeckú kráľovnú v novembri III 1414 až po odchod z Kostnického koncilu na jeseň nasledujúceho roka upierala pozornosť spoločenských elít v celej Európe, zrekonštruovať jej život v tomto období nie je ľahké. A to ani napriek tomu, že ju spomínajú mnohé písomné pramene. Barborina úloha sa zmenila na výsostne reprezentačnú. Nedostatok písomných prameňov osobnej povahy, akými sú napríklad listy kráľovnej (či už v úlohe príjemcu alebo odosielateľa) alebo správy cudzích vyslancov na kráľovskom dvore, bráni zistiť, ako dvadsaťdvaročná Barbora toto obdobie prežívala. Väčšina správ, ktoré o nej z týchto čias máme k dispozícii, sú opisy najrozličnejších ceremoniálov a slávností, na ktorých sa zúčastňovala, často po boku manžela. Sledovať teda môžeme skôr Barborinu hodnosť, ako jej osobnosť. Pre bádateľov je tak k dispozícii pomerne rozsiahly materiál, ktorý umožňuje skúmať rituály, festivity a rôzne slávnosti späté s postavením kráľovnej. Patrili k nim okrem korunovácie, prijímania holdov, dvorských slávností predovšetkým vjazdy panovníckeho páru alebo samotnej kráľovnej do miest. Slávnostný vjazd kráľa – adventus regis, v tomto prípade kráľovnej – adventus reginae bol asi najčastejší slávnostný ceremoniál, na ktorom sa Barbora v tomto období zúčastňovala. Slávnostný vjazd bol ritualizovaná slávnosť, ktorá vznikla už v antických časoch, v stredoveku bola obohatená o kresťanskú symboliku a v modi kovanej a zjednodušenej podobe v podstate prežíva dodnes. Hlavným cieľom slávnosti kráľovského adventu bola prezentácia panovníckeho majestátu pred širokým spektrom publika. Slávnostný vjazd mal takmer vždy rovnaký priebeh: stretnutie s uvítacím posolstvom v istej vzdialenosti od mesta, uvítanie pred bránami mesta, procesia mestom do chrámu, bohoslužba a ubytovanie kráľa. Jeho súčasťou bolo aj odovzdanie darov panovníkovi, najčastejšie to boli strieborné a zlaté čaše, niekedy naplnené peniazmi, rôzne zlatnícke výrobky a pre kráľovnú zvyčajne vzácne látky a šperky.

Slávnostné vjazdy Žigmunda a Barbory do nemeckých miest vrátane vjazdu do korunovačného Aachenu museli byť pre oboch protagonistov únavné a náročné. Hoci veľký úsek cesty absolvovali relatívne pohodlne na lodiach, dlhé, neprestajne sa opakujúce ceremoniály, navyše v novembrovom počasí nemuseli byť vždy príjemné. Ako sme mali možnosť sledovať, Barbora sa v jednom prípade odmietla zúčastniť na plánovanej a pripravenej procesii. Posledný úsek cesty z Bonnu do Aachenu absolvoval panovnícky pár v sedle koní. O ich slávnostnom vstupe do Aachenu 4. novembra 1414 máme podrobné správy priamo od jedného z účastníkov. Okolo druhej popoludní sa vybrala procesia duchovných, ktorú tvorili ľudia z kapituly, ale aj z iných kostolov a kláštorov, k mestskej bráne, kde vyčkávali na príchod hostí. Tí dorazili až okolo piatej hodiny. Kráľ aj kráľovná sedeli na koňoch. Žigmund zostúpil, pobozkal kríž, ktorý držal v rukách dekan, a poklonil sa relikvii sv. Karola, ktorú niesli dvaja kanonici. Potom opätovne nasadol na koňa a nasle- dovaný kráľovnou sa pohol za saským kniežaťom nesúcim pred nimi meč do Katedrály Panny Márie, kde ich privítal kolínsky arcibiskup. Panovníka potom odviedli na miesto, kde bola uložená kráľovská koruna. Žigmund pokľakol na kolená a zotrval v tichosti sklonený hlavou až k zemi a s roztiahnutými rukami. Kráľovná kľačala vedľa neho. Takto obaja kľačali, kým chór sprevádzaný organom nedospieval Te deum. Na záver sa ešte pomodlili pri oltári Panny Márie a opustili kláštor. Nasledujúce tri dni strávili manželia prípravami na korunováciu, Žigmund dal v chráme vybudovať drevené tribúny, aby sa účastníci korunovácie netlačili, miesta boli hosťom prideľované podľa ich postavenia v spoločenskej hierarchii, najbližšie k oltáru mali sedieť najvýznamnejší z nich. Deň pred korunováciou boli vystavené najvzácnejšie relikvie uchovávané v Katedrále Panny Márie.
Deň korunovácie, 8. november, sa začínal pre Žigmunda a Barboru skoro ráno, presnejšie povedané, uprostred noci. Okolo tretej hodiny rannej opustili manželia prepoštstvo a vošli do kláštora. Tam ich očakával kolínsky arcibiskup Dietrich z Mörsu a slávnostná procesia, ktorá ich odprevadila k oltáru Panny Márie, kde arcibiskup vykonal počas slávnostnej rannej omše dňa konsekráciu a korunováciu panovníckeho páru. Korunovácia sa odohrávala podľa starobylého korunovačného poriadku, ktorý sa dodržiaval pri všetkých korunováciách a ktorý do najmenších podrobností predpisoval priebeh ceremoniálu. Ďalším zdrojom informácií o korunovácii Barbory a Žigmunda je správa Eigela von Sassen, ktorý sa na nej zúčastnil zrejme ako divák. Kolínsky arcibiskup korunoval najskôr Žigmunda, ktorý sa následne – už s korunou na hlave – posadil na vyvýšený, z drahého mramoru vyhotovený trón z čias Karola Veľkého. Potom korunovali Barboru. Na hlavu jej položili kráľovskú korunu, ktorej cena sa podľa Eigela odhadovala na 60-tisíc zlatých. Nasledovala slávnostná omša, posvätenie panovníckeho páru a modlitby. Potom Žigmund pasoval priamo v katedrále pred obrazom Panny Márie viac ako štyridsať nových rytierov, medzi nimi aj syna palatína Mikuláša z Gorjan. Po odchode z chrámu sa kráľovský pár presunul k radnici, kde Žigmund prijímal lénne prísahy. Po skončení ceremoniálu nasledovali veľké oslavy spojené s turnajmi a hostinou, ako o tom kráľ informoval pápeža Jána XXIII. hneď nasledujúci deň po korunovácii. V liste pápežovi hovoril nielen o svojej korunovácii, ale aj korunovácii „najmilovanejšej manželky“ (amantissima consors). V závere listu mu oznamoval, že sa vydáva na cestu do Kostnice na cirkevný koncil, ktorého úlohou bude odstránenie pápežskej schizmy trvajúcej od roku 1378.182 Z Aachenu sa teda Barbora so Žigmundom vybrali ďalších vyše päťsto kilometrov do Kostnice. Cestovanie v zime muselo byť čoraz nepríjemnejšie. Počas zastávky v meste Friedberg pozvali mešťania Žigmunda na rybačku, čím si ho chceli uctiť, pretože Žigmund rybolov miloval a navyše vlastníctvo jazera, kde sa rybačka odohrávala, potvrdil mestu jeho otec Karol IV. už v roku 1361. Počasie však bolo nepriaznivé a vetristé, kráľ premrzol, teda rybačka bola veľmi náročná, no aj tak si z nej priniesli 14 veľkých a malých rýb.
Cierna-kralovna_final-20

Do Kostnice dorazil kráľovský pár na Štedrý večer roku 1414. Slávnostný vstup rímsko-nemeckého kráľa do mesta, v ktorom sa malo rozhodnúť o odstránení dlhoročnej pápežskej schizmy, mal byť demonštráciou cisárskej moci ako najvyššej moci „nad celým svetom“, preto bol starostlivo zinscenovaný a úmyselne naplánovaný na 24. decembra, aby sa kráľ mohol zúčastniť na slávnostnej omši k sviatku Narodenia Pána. Žigmund s Barborou sa však oneskorili a omša sa začala s niekoľkohodinovým meškaním. Niektorí historici Žigmunda upodozrievajú, že meškanie nebolo náhodné a kráľ ním demonštroval svoje nadradené postavenie pred zložitými rokovaniami koncilu: všetci účastníci bohoslužby vrátane pápeža na neho museli čakať. Podrobný opis adventu Barbory a Žigmunda do Kostnice nám zanechal kostnický mešťan Ulrich z Richentalu. Jeho kronika Kostnického koncilu je farbistý a živý obraz udalostí na najslávnejšom koncile stredoveku podaný priamym účastníkom diania.185 Richentala zaujímali predovšetkým slávnostné ceremoniály, procesie, sprievody, slávnosti, vjazdy významných hostí, preto im venuje najväčšiu pozornosť. Vďaka Richentalovi tak máme k dispozícii podrobný opis príchodu Žigmunda a Barbory do Kostnice.

13.00 vrátane DPH Pridať do košíka

Nechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.