Mamut na Koreničovej ulici je kapitola z knihy Maľované dejiny Bratislavy
Mamut bol obor. Od čias dinosaurov, ale tie žili pred miliónmi rokov, najväčšie suchozemské zviera. Bol o meter vyšší ako dnešné indické slony. Niektoré samce merali vyše päť metrov, chobotom by bez problémov zložili kvetináč z okna na druhom poschodí. Ne zriedka vážili aj šesťsedem ton, toľko ako desať zubrov. Kly mali dlhé vyše dvoch metrov. Nik sa nedokázal proti nim postaviť. Iba ľudia… Kosti mamuta sa pred mnohými rokmi našli na Červenom kríži na Koreničovej ulici. Keď som si prečítal článok o objavenom mamutovi v starých novinách, nechápal som. Mamut je stepné zviera, lepšie povedané, tundrové zviera, pretože žil v ľadovej dobe. Zimy bývali tuhé a dlhé, ale snehu málo. Panovalo veľké sucho, ku ktorému sa pridával ľadový vietor. Riedke lesy rástli iba pri riekach, inde sa rozrastala tráva, mach. Mamut bol bylinožravec a spotreboval obrovské množstvo potravy. Preto celý deň kráčal, pásol sa a pomaly postupoval za ďalšou potravou. Čo ho viedlo k tomu, aby opustil nížinu pri Dunaji a vybral sa po príkrom svahu kdesi k hradnému vrchu? Až po rokoch sa mi záhada vyjasnila.
Dva mamutie kly sa našli v Mlynskej doline. Spolu s nálezom z Koreničovej ulice akoby značili trasu cesty mamutov. Po dlhom putovaní po dunajských stepiach prišli na miesta, kde sa im do cesty postavili hory. A tak prešli cez zamrznutú rieku a popod hradný kopec vyšli na Červený kríž, prešli horský hrebeň, spustili sa do Mlynskej doliny a tam bola cesta už zasa voľná až k ďalším horským priesmykom na severe. Čo ich však čakalo v Bratislave? Z iných prameňov vieme, že na takých miestach striehli lovci. Našlo sa viacero táborísk lovcov mamutov aj na Slovensku. V Bratislave predbežne niaké, ale úzka cesta Mlynskou dolinou ponúkala ideálnu príležitosť postaviť sa do cesty mamutej čriede. Na objavených táboriskách lovcov sa našli celé sklady kostí z ulovených mamutov. Ako je možné, že malý človek sa dokázal postaviť proti obrovskému mamutovi? Odpoveď je v odvahe našich predkov. Na priaznivých miestach sa vrhli na čriedu, krikom ju splašili a rozohnali. Na obrovské samce neútočili. Usilovali sa odohnať mladé bezbranné kusy a menšie sa mice, ktoré potom zabíjali mohutnými oštepmi. Bolo to riskantné, počas lovu šlo stále o život, ale lovci mamutov boli skúsení a obratní. Ich odvaha však spôsobila prvú ekologickú katastrofu zapríčinenú človekom. Zabíjaním mladých mamutov a ich matiek brali mamu tej čriede budúcnosť. Veľké kusy starli a nemal ich kto vystriedať. A tak mamuty napokon vyhynuli. Prispel k tomu aj koniec ľadovej doby a nástup teplej klímy. Neprežili však ani na Sibíri, kde dodnes panuje ľadová doba.
