Pavel Dvořák v liste z 31. marca 1986 z kúpeľov Dudince písal budúcej manželke a deťom, ako objavuje čaro regiónu Hont. Pritom si povzdychol: „Zato z hradu Modrý Kameň ma neľútostne vyhodili. Je to gotický skvost, jeden zo šiestich či siedmich obývaných hradov na celom Slovensku. A viete, čo je v ňom: Sklad liekov! Neuveriteľné, ako neľútostne zaobchádzajú Slováci so svojou históriou!“ Neuveriteľné bolo skôr riadenie osudu. Práve hrad Modrý Kameň sa stal o tridsaťdva rokov neskôr miestom, kde sa Pavel rozlúčil so svojimi čitateľmi. V piatok 23. novembra 2018, necelý mesiac pred smrťou, mal na hrade besedu a krst posledného zväzku svojho knižného cyklu Stopy dávnej minulosti 9. V tom čase sa už necítil dobre, no nedokázal besedu odriecť. Aby nemusel šoférovať, poslali po neho z Modrého Kameňa auto, ktoré ho za čitateľmi priviezlo. Na druhý deň si rovnako pre neho prišli organizátori besedy z mesta Pukanec. Na smrť vyčerpaný, ale šťastný sa vrátil v piatok aj v sobotu od svojich čitateľov, netušiac, že to bolo posledný raz. Kto vie, či by tomu vôbec dokázal uveriť, keď ho v marci 1986 vyháňali od brány hradu, s akou láskou ho tam raz budú čakať a vítať.
Vydavateľstvo RAK pripravuje knihu venovanú životu a práci Pavla Dvořáka, spracovanú na základe jeho korešpondencie. Kniha, v ktorej sa bude prelínať osobné a pracovné, lebo taký bol život Pavla Dvořáka, prinesie mnoho nepublikovaných a nových informácií nielen zo súkromného života, ale aj zo zákulisia tvorby televíznych filmov a kníh.
