Dobrodružstvo s veľrybou (video)

Počúvajte ako podcast

[podbean resource=”episode=ckjdv-93ec45″ type=”audio-rectangle” height=”100″ skin=”1″ btn-skin=”107″ share=”1″ fonts=”Helvetica” auto=”0″ download=”0″ rtl=”0″]

Počúvajte, prihodilo sa mi čosi zaujímavé. Prišiel som na návšte­vu k priateľom a oni mi ukázali obrovskú kosť. Deti ju vraj našli v piesku na Devínskej Kobyle. Na prvý pohľad bolo vidieť, že je to stavec chrbtice, ale veľký ako trojdecový pohár. Neuveriteľné, veď také zviera u nás než je! Lenže približne v tom istom čase našli geológovia vo Vyso­kých Tatrách stupaj dinosaura. Stupaj vyzerala ako stopa sliepky, ale obrovskej sliepky. Kto neverí, môže si ju pozrieť v Prírodoved­nom múzeu v Bratislave. Dinosaurus stopu odtlačil do blata a po­tom skamenela.

Tiež malý zázrak. Nič podobné sa u nás dovtedy nenašlo a ani sa nájsť nemalo. Považovalo sa takmer za isté, že dinosaury u nás nikdy nežili, lebo územie dnešného Slovenska zalievalo more. Písal som v tom čase knihu o najstaršej minulosti Bratislavy, a tak som si pomyslel, že deti našli kosť z obrovského dinosaura a spolu sa zaslúžime o obrovskú senzáciu. Prvý dinosaurus!

A tak som si kosť požičal a zaniesol som ju odborníkovi. Pozrel si ju a povedal: „Veľryba…”

Stavec veľryby (zo zbierok Prírodovedného múzea v Bratislave, SNM)

Nechcel som veriť vlastným ušiam: veľryba na Devínskej Ko­byle…! Obyvateľ mora vysoko na kopci…

Ako by sa tam dostal?

Odborník vedel. Na území dnešnej Bratislavy sa pred miliónmi rokov rozlievalo more. Geológovia ho nazývajú more Thetys. Tam, kde je dnes Devínska Kobyla, bolo plytké teplé pobrežie, ktoré sa hmýrilo životom – žili tu ryby, veľryby, žraloky, kraby, lastúrniky, tulene, korytnačky, krokodíly. Keď niektoré zviera zahynulo, kleslo na dno a more ho postupne zanášalo pieskom a všetkým možným, čo do mora nanosili rieky. Rieky, potoky a potôčiky unášali do mora aj zvyšky najrozličnejších živočíchov: slonov, mastodontov, noso­rožcov, medveďov, antilop, opíc.

To všetko u nás kedysi žilo.

Zuby rýb z Devínskej Kobyly – Sandbergu

More Thetys jestvovalo milióny rokov a za celý čas sa na dne usadila vrstva usadenín, hrubá hádam aj kilometre. To bola obrov­ská ťarcha. Usadeniny sa pod tlakom menili na kameň a morské dno sa začalo vrásniť, miestami zdvíhať, miestami klesať. Z kame­ňa vyrástli Karpaty a za celý ten čas more ustupovalo, odtekalo, menilo sa na rieku, a tak vznikol dnešný Dunaj.

V piesku i v kameni zostali na vzácnych miestach zvyšky niek­dajšieho života. V piesku na Devínskej Kobyla zostala kosť, o kto­rej som začal rozprávanie.

Ale nielen kosť.

Zájdite si k Dómu sv. Martina. Na pilieri z vonkajšej strany svä­tyne obrátenej do Rudnayho námestia si možno všimnete čosi zvláštne: z kameňa akoby trčal kus jeleňa. A nielen akoby: je to kus paroha obrovského jeleňa, ktorý v čase morí žil v okolí Bratislavy. Parohy boli široké tri metre a aj sa mu hovorí jeleň obrovský. Keď uhynul, klesol na morské dno a dno skamenelo aj s jeho parohom.

Dejiny Bratislavy sú spracované v nasledujúcich knihách:

SaveSave

SaveSave

SaveSave

SaveSaveSaveSave

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.