Ján Slávik

Ján Slávik bol evanjelickým farárom v Hornej Lehote. Išlo o tú istú faru, kde strávila krátky čas aj Božena Nemcová. Hoci Slávik pochádzal z rodiny kováča, podarilo sa mu vyštudovať na teologických fakultách vo Viedni a Erlangene. Zaujímal sa o históriu, dejiny umenia, ale aj hospodárstvo. Možno preto ho zaujal Pohanský vrch na Krupinskej planine, ktorého návštevu si zaznamenal s vedeckým záujmom. Dnes vieme, že na Pohanskom vrchu bolo praveké hradisko a črepy, ktoré zostali ako svedectvo po pôvodných obyvateľoch sa tam objavujú dodnes. Ján Slávik sa v duchu slovenského obrodenia domnieval, že na Pohanskom vrchu prežívali starí Slovania v časoch, keď boli kotliny zaliate vodou. Jeho úvahy sú síce z dnešného pohľadu naivné, avšak v Slávikovej dobe bola predstava pravekých ľudí, žijúcich v obydliach nad vodou, populárnou. Viac o tajomnom Pohanskom vrchu a okolitom malebnom prostredí, ktoré oslovilo Jána Slávika rovnako ako pravekých ľudí, sa dozviete v knihe Stopy dávnej minulosti 1. 

O tejto osobnosti sa dozviete viac v našej knihe: