Vydavateľstvo RAK
História v príbehoch a krásnych knihách
VYDAVATEĽSTVO RAK ZALOŽIL V ROKU 1991 ZNÁMY HISTORIK PAVEL DVOŘÁK SO ZÁMEROM, ŽE SA BUDE ŠPECIALIZOVAŤ NA HISTORICKÚ LITERATÚRU, NAJMÄ NA ČISTÉ A NEINTERPRETOVANÉ PRAMENE. DO PRÁCE NA KNIHÁCH SA K OTCOVI PRIPOJIL STARŠÍ SYN JAKUB, ŠPIČKOVÝ FOTOGRAF A DIZAJNÉR. ZRODILA SA DVADSAŤROČNÁ SPOLUPRÁCA OTCA A SYNA, KTORÁ VYVRCHOLILA AMBICIÓZNYM DIELOM DEJÍN SLOVENSKA V DESIATCH ZVÄZKOCH – STOPY DÁVNEJ MINULOSTI, KTORÉ OTVORILO ÚPLNE NOVÚ ETAPU VYDAVATEĽSTVA. VĎAKA TEJTO EDÍCII, A AJ NESKORŠÍCH PIATICH KNIHÁCH O BRATISLAVE A MONGRAFIÁCH DANIELY DVOŘÁKOVEJ, SA Z VYDAVATEĽSTVA RAK STALO SÍCE STÁLE MALÉ, ALE VŠEOBECNE UZNÁVANÉ VYDAVATEĽSTVO, KTORÉ KLADIE ROVNAKO VEĽKÝ DÔRAZ AKO NA OBSAH, TAK AJ DIZAJN SVOJICH KNÍH. V TRADÍCII VYDVÁVANIA KRÁSNYCH KNÍH O HISTÓRII POKRAČUJÚ HISTORIČKA DANIELA DVOŘÁKOVÁ A SYN PAVEL, A VYDAVATEĽSTVO POSTUPNE ROZŠIRUJE SVOJU PUBLIKAČNÚ ČINNOSŤ O NOVÝCH DOMÁCICH, A AJ ZAHRANIČNÝCH AUTOROV.
Ocenenia Vydavateľstva Rak a Pavla Dvořáka: Pribinov kríž II. triedy; Cena ministra kultúry SR za výnimočný autorský a edičný čin; Cena UNESCO Najkrajšie knihy sveta; Cena SAV za popularizáciu vedy; Nadácia Egona Erwina Kischa, medzinárodná cena za oblasť literatúry faktu; Cena Alexiusa Austa zväzu kníhkupcov a Vydavateľov SR; Krištáľové krídlo; Cena Osobnosť obrazovky Otto; Najkrajšia kniha na Slovensku 2013 (Stopy dávenej minulosti); Najkrajšia kniha na Slovensku 2004 3x (Stopy dávnej minulosti 3, Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická, Nitrianske kniežatstvo); Cena Samuela Zocha; Najkrajšie knihy Slovenska za edíciu Minora, Kniha roka 2022 a Ocenenie Najkrajšie knihy Slovenska za knihu Moja čínska dekáda, a iné.
Pavel Dvořák vždy túžil byť spisovateľom. Ale nedarilo sa mu. Jeho prvotinu, Farby kaki, zmietli zo stolu. Aj všetko ďalšie, čo napísal. Spisovateľská dráha nevyzerala nádejne. Našťastie sa však rýchlo po škole Pavlovi do života vrátila história, jeho veľká láska a vyštudovaný odbor, na ktorý počas socialistickej vyšokej škole na čas zanevrel. Začal cestovať po Slovensku a do novín spracovávať príbehy zo slovenských dejín. Pôvodne malý seriál sa stal veľmi populárny a časom sa začal meniť na toľko vytúžené knižky a neskôr aj filmové seriály, vďaka ktorým dnes Pavla Dvořáka pozná väčšina priaznivcov histórie.
Farby kaki si Pavel Dvořák musel nakoniec vydať sám, tridsať rokov po napísaní.
Napísal niekoľko dielov cyklu Odkryté dejiny. Prvé “naozajstné” knihy. Romány to síce neboli, ale čitateľom sa páčili. Samozrejme, doba bola vtedy ťažká. Knižky boli príliš populárne a tak mu ich vo vydavateľstve premenovali a zmenili formát.
Napriek všetkým problémom bol autor s knihami spokojný. Spokojný však nebol s tým, ako vyzerali. Boli úspešné a boli aj celkom pekné. Ale prečo nemohli byť knihy o histórii krásne? Prečo by nemohli byť bohato a farebne ilustrované? Podľa vydavateľov to pre literatúru o histórii bolo zbytočné. Veď vtedy sa literatúra faktu ani nepovažovala za literatúru. To Pavla Dvořáka trápilo a pokúsil sa to zmeniť. Jedným z dôležitých krokov bolo založenie Klubu literatúry faktu hneď po novembrovej revolúcii v roku 1989.
Ale už za socializmu sa mu podarilo vydať aj peknú knihu. Musel si preto vymyslieť malú lož. Napísal knihu pre deti a mládež – Lovci mamutov a tí druhí. Knižky pre mládež mohli byť ilustrované. Podarilo sa mu vďaka tomu do knižky o histórii prepašovať nádherné kresby Jozefa Cesnaka. Bola to totiž knižka o histórii, nielen príbehy pre deti. Kniha napísaná z lásky k histórii, ale aj z túžby po krásnych knihách.
Mala úspech. Prvý náklad knihy sa rozobral v priebehu mesiaca. Slováci aj Česi ukázali, že majú záujem o pekné, ilustrované knihy o histórii. A najmä o históriu. Kniha sa vypredala, ale nikdy sa nedotlačila, aj keď záujem bol. Ani ďalšia kniha, extrémne úspešná Zlatá kniha Bratislavy, sa nerodila ľahko. Vraj na ňu neboli peniaze. V tom období sa Pavel Dvořák v jednom rozhovore posťažoval: “Keď vydavateľstvo hovorí že nie sú peniaze, reálne tým myslí, že nie sú peniaze na Dvořáka.” Paradoxne sa jej nakoniec predalo 100 000 kusov!
Ak chcel Pavel Dvořák aj naďalej vydávať knihy a robiť ich dobre, mal len jednu možnosť. Vydávať si ich sám.
Vydavateľstvo Rak Budmerice som založil roku 1991 so zámerom, že sa bude špecializovať na historickú literatúru, najmä na čisté, neinterpretované pramene. Dokladá to aj rak v názve, zvieratko, ktoré sa vracia nazad a k životu potrebuje neznečistenú vodu (netajím, že som si ho vybral aj preto, že obsahuje polovicu môjho trochu upraveného mena – Dvo-rak).
Pavel Dvořák
Takto Jakub Dvořák vymyslel naše logo
Spočiatku som sa bál, že literatúra tohto typu vydavateľstvo neuživí, a preto som chcel vydávať aj komerčnú literatúru, po dohode so Slovenskou televíziou v edícii Knižnica televízneho diváka. Už prvé dva tituly ukázali, že som sa bál zbytočne. „Historický“ zošit Svedectvo pohľadníc – Bratislava Podhradie sa dočkal na dnešok neuveriteľného komerčného úspechu – 10 000 predaných exemplárov, dobrodružný príbeh Rošáda, naopak, zisk nepriniesol, na čom sa najväčšmi podpísal divácky neúspech rovnomenného neveľmi dobrého slovensko-rakúskeho filmu. Svedectvo pohľadníc prinieslo významné poučenie: vážna historická literatúra získava ľahšie sponzorov ako iné efektnejšie žánre, a tak už nasledujúci titul Podivný barón vyšiel v spolupráci s Mestským úradom Púchov (najmä zásluhou vtedajšieho primátora, zanieteného milovníka mesta a jeho histórie Alexandra Formánka). Kniha mala veľký úspech a dokonca aj medzinárodný ohlas: v spolupráci s nemeckou aristokratickou rodinou Hoenningovcov vyšla aj v nemčine.”
Pavel Dvořák
Bola to zároveň prvá kniha, na ktorej s otcom spolupracovala aj jeho syn Jakub Dvořák, fotograf a dizajnér. V tom období už Jakub spolu s kamarátmi založilli dnes už kultové dizajnové štúdiu Pergamen. Z tejto knihy sa tak zrodila dvadsaťročná spolupráca otca a syna, ku ktorej sa pripojila čoskoro aj manželka Daniela a druhý syn, Pavel.
Zo začiatku Rak jednoducho nemal peniaze na honoráre, jeho základným kapitálom bol môj posledný redaktorský (a teda neveľký) plat. Dobrý rozbeh umožnil po štyroch rokoch prejsť do novej vydavateľskej kvality, ktorú predstavovali Kroniky stredovekého Slovenska Júliusa Sopka, veľká a krásna pramenná kniha. Dočkala sa veľkého ohlasu. Získala sedem významných cien: v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska, Cenu Slovenskej akadémie vied za popularizáciu vedy, Cenu Mateja Bela, Zlatú pečať (Printing) a ďalšie. Kroniky stredovekého Slovenska boli vysokou latkou, po jej dosiahnutí však vydavateľstvo už v úsilí nepoľavilo. Výnimočne úspešná bola moja spoločná kniha s Karolom Kállayom – Krvavá grófka, vydaná v spolupráci so Slovartom.
Pavel Dvořák
V roku 2002 začal Pavel Dvořák na základe päťdesiat ročnej práce ako novinár, filmár a historik s vydávaním dejín Slovenska pod názvom Stopy dávnej minulosti, ktoré otvorili úplne novú etapu vydavateľstva. Vďaka edícii a neskorších Knihách o Bratislave sa z Vydavateľstva Rak stalo síce stále malé, ale všeobecne uznávané vydavateľstvo. Novú kvalitu prinieslo vydávanie rozsiahlych vedeckých monografií – Rytier a jeho kráľ Daniely Dvořákovej, ako aj Nitrianske kniežatstvo Jána Steinhübela.
Za tých tridsať rokov sa Pavel Dvořák spolu so svojím synom Jakubom Dvořákom naučili, ako robiť naozaj krásne knihy. Krásne knihy a dejiny v príbehoch sa dostali do našej DNA. Roky 2017 a 2018 sa však stali najťažšími, aké vydavateľstvo, ale aj celá Dvořákovská rodina zažila. Najprv nám rakovina zobrala Jakuba a necelé dva roky na to aj Pavla Dvořáka.
Vydavateľstvo Rak je ich celoživotnou tvorbou, ktorú nenecháme odísť spolu s nimi. Preto pokračujeme vo vydávaní a chceme začať novú kapitolu histórie v príbehoch a krásnych knihách. Veríme, že nám zostanete verní…
Daniela Dvořáková a Pavel Dvořák mladší
Pavel Dvořák a jeho knihy
