PANI Dvořáková a jej PANI kniha… Ako píšu čitatelia, ide o pútavé rozprávanie, človek si vie viac vecí predstaviť, zistí, že ten stredovek nebol až taký hrozný ako sa to učilo v školách. Navyše je kniha bohato vybavená ilustráciami a po výtvarnej stránke je ozaj excelentne spracovaná. Ja ešte dodám, že aj krásne vonia. Je pravda, že z čítania bolia trochu človeka ruky , ale práve aj papier, na ktorom je vytlačená, výborne pasuje k obsahu. Keby šlo o tenší, hladší a belší papier – nebolo by to ono. Zistenie, že túto knihu prekladali aj Maďari (a ďalší) ma napĺňa obdivom a uznaním p. Dvořákovej.

Kniha mi práve prišla. Prečítal som z nej asi prvých 50 strán a hoci to nerobievam často, dám jej hodnotenie piatich hviezdičiek už teraz. Pretože ten úvod je tak dokonalý ako len môže byť. Čakám od tejto knihy veľa (keďže je tu toľko pozitívnych hodnotení) a musím povedať, že zatiaľ kniha predčila moje očakávania. Niečo ma však prekvapuje. Mnohí z vás tu píšete, aká je kvalitná obsahovo (čo musím potvrdiť), ale čudujem sa že tu nie je ani slovo o jej “fyzickej kráse”. Prvých pár stránok knihy je nádherných, tie dobové ilustrácie, fotky listín, a nádherný obal si tiež zasluhujú zmienku.

Táto publikácia je pravdepodobne najlepšia práca o stredovekom Uhorsku v danom období ! Kniha vás vtiahne ako keby do deja pri tom to ani nie je román 🙂 Proste pre laika je to najlepšia voľba!

(Čitateľské recenzie na knihu Rytier a jeho kráľ)

Kniha Daniely Dvořákové zaujme již na první pohled nejen skvostně vyvedenou grafickou úpravou, jež upomíná na svého staršího sourozence Rytier a jeho kráľ (2003). Obrázek na zadní straně přebalu, kde je autorka zachycená v objetí s jedním z potomků hlavních hrdinů knihy, dává tušit, že tentokrát čtenář nedrží v ruce knihu, v níž by autor s profesionálním odstupem popisoval dávno mrtvou minulost. Zdali je to ku prospěchu věci, či nikoli, napoví ale až samotná četba.

Táto kniha je skutočne až neskutočne krásnym dielom slovenskej historičky. Najväčšia krása tohto diela spočíva v tom, že autorka zvolila štýl jazyka, ktorému rozumie nielen odborník, ale tiež laik a človek neznalý témy! Taktiež výber témy je naozaj originálny a vzhľadom na slovenský trh aj jedinečný. Dielo naplnilo svoje cieľ a oboznámi vás pútavou formou o tom ako fungoval stredoveký život, spolužitie človeka a najmierumilovnejšieho zvieraťa, koňa.

Typografická úprava knihy je obrazom kultivovanej spoločnosti a reprezentuje estetické cítenie a umenie krásnej knihy. Dnes existuje mnoho kníh, ktoré sú predovšetkým bohaté na farbu a dizajn knihy sa málokedy zhoduje aj s obsahovou stránkou. Musíme podotknúť, že kniha “Kôň a človek v stredoveku ” v autorskom podaní odbornej stránky historickej problematiky Daniely Dvořákovej a v typografickom dizajne Pergamenu, ktorí zastupujú: Juraj Demovič, Jakub Dvořák, Juraj Vontorčík, vznikla ako jeden z najkultivovanejších monumentov knižnej kultúry za posledných takmer dvadsať rokov.

(Čitateľské recenzie na knihu Kôň a človek v stredoveku)

Neuveriteľné, alebo smutné, čo dokážu zlé jazyky… by bol možno ďalší pod-nadpis knihy. Ako aj v prípade Bathoryovej, aj princezná z Celje sa stala obeťou závistlivých jazykov. Prekvapujúce, a možno ani nie… kto to všetko začal. Užasné čítanie, hltáte slová, vety, stranu za stranou, aby ste spolu s autorkou objavili zdroj, kde to všetko začalo a tiež aj prečo. Obdivuhodne je už len to, že autorka zbierala materiály cca 25 rokov. Knižky z vydavateľstva RAK sú klenotom súkromných knižníc. Minimálne tej mojej, keďže si potrpím na historické fakty, spôsob písania a predovšetkým nádhernú grafiku a fotografie. Budem sa tešiť na ďalšie objavené postavy z dejín, o ktorých my obyčajní smrteľníci zatiaľ netušíme a verím,ze pani autorka na nich už usilovne pracuje.

Co říci závěrem? V první řadě je třeba zdůraznit to, že autorem této publikace je žena. Autor recenze si dovolí vyslovit přesvědčení, že je jenom dobře, že právě tuto publikaci napsala dáma slovenské historiografie. Zavilí mysoginové mi nyní namítnou, že to měl napsat naopak muž, protože ten by Barboře nenadržoval. Ano, možná nenadržoval, ale obávám se, že by zároveň nebyl objektivní a spíše by dopřál sluchu pomluvám Barbory. Tohle vše u D. Dvořákové domnívám se, nehrozí. Neměl jsem dojem, že by Barboře nekriticky fandila a tím přehlédla některé její nedostatky, které jistě měla také, jako každý jiný člověk bez ohledu na pohlaví.Největším přínosem recenzované knihy je skutečnost, že spolehlivě a se značnou mírou erudice boří mýty kolem císařovny Barbory Celské – a že jich nebylo málo! A na tomto zbořeništi je systematicky a cílevědomě budován nový, moderní pohled slovenské historičky D. Dvořákové.

(Čitateľské recenzie na knihu Čierna kráľovná Barbora Celjská)

[custom_add_to_cart size=”vc_btn_lg” style=”vc_btn_square_outlined” align=”center” text_color=”#1e73be” id=”4849″]