Valentín Balaša
Valentín Balaša, narodený vo Zvolene v roku 1554, je najvýznamnejší predstaviteľ maďarskej renesančnej lyriky. Väčšinu života strávil na slovenských hradoch, najmä v Modrom Kameni a na Liptove. Okrem toho, že získal vynikajúce vzdelanie, jeho otec, slávny turkobijca Ján Balaša, ho vychovával ako vojaka. Avšak ani účasť na početných poľovačkách a vojenský výcvik nepopreli vo Valentínovi Balašovi jeho umeleckú dušu. Bol to výbušný búrlivák a záletník, rozporuplný dobrodruh, o ktorom už počas jeho života kolovali mýty. Ľúbostné básne, nájdené 300 rokov po jeho smrti v Radvani pri Banskej Bystrici však dokazujú, že vedel byť aj nežným a láskavým.
Ako osemnásťročný vstúpil do armády a získal titul nadporučíka na uhorsko-osmanskom pohraničí, kde velil päťdesiatim jazdcom. Valentín Balaša sa ako veliteľ zúčastnil viacerých protitureckých bojov. V máji 1594 sa pripojil k bitke pod Ostrihomom, ktorá sa mu stal osudnou. 19. mája mu do nôh vrazila turecká guľa, a proti otrave krvi mu nepomohla ani amputácia. Balaša zomrel o 11 dní neskôr. Pochovali ho na Liptove vedľa jeho otca a brata Františka, ktorý taktiež padol v boji krátko po Valentínovej smrti.
