Svätý Svorad
Svätý Svorad pochádzal zo sedliackeho rodu za riekou Dunajec na dnešných poľských hraniciach. Podľa neistej tradície sa uchýlil do jaskyne pri Zobore, teda na uhorskom území, kde vládol kresťanský kráľ Štefan I. Legendu o Svoradovom živote spísal opát Maurus pravdepodobne so zámerom dosiahnuť Svoradovu kanonizáciu. Podľa legendy Svorad prijal mníšske meno Ondrej a viedol pustovnícky život plný pôstov, trýznenia tela a odopierania si spánku. Keď Svorad skonal, privolaný opát odhalil pod Svoradovými šatami reťaz zrastenú s telom. Časť tejto relikvie údajne dostal do daru kráľ Gejza I. Ako to u svätcov býva, súčasťou života sv. Svorada boli aj zázraky, napríklad, keď vzkriesil mŕtveho. Svätý Svorad a svätý Benedikt, o ktorom hovorí rovnaká legenda opáta Maurusa, sú dodnes patrónmi Nitrianskej diecézy. Pozostatky sv. Svorada sú uložené v relikviári z 19. storočia, ktorý bol pôvodne určený pre iného svätca.
